Sakska

51.0513.733333333333
Sakska
Wopon Chorhoj
Zakładne daty
stolica Drježdźany
přestrjeń 18.414 km²
wobydlerstwo 4.086.152 (31. dec 2022)
hustosć wobydlerstwa 222 wob. na km²
oficialne websydło sachsen.de
Politika
ministerski prezident Michael Kretschmer (CDU)
knježace strony CDU, Z90/Zeleni a SPD
strony w parlamenće
(119 sydłow)
CDU 45

AfD 36
Lěwica 14
Zwjazk 90/Zeleni 12
SPD 10
bjez frakcije 2

poslednje wólby 1. septembra 2019
přichodne wólby 2024
Zastupjerjo w
Zwjazkowej radźe
4
karta
KartaBerlinBremenBremenHamburgDelnja SakskaBayerskaPosaarskaSchleswigsko-HolsteinskaBraniborskaSakskaDurinskaSaksko-AnhaltskaMecklenburgsko-PředpomorskaBadensko-WürttembergskaHessenskaSewjerorynsko-WestfalskaPorynsko-PfalcaŠwicarskaBodamski jězorAwstriskaLuxemburgskaFrancoskaBelgiskaČěskaPólskaNižozemskaDanskaBornholm (k Danskej)Sćećinski zaliwHelgoland (k Schleswigsko-Holsteinskej)Sewjerne morjoBaltiske morjo
Karta
Wobdźěłać
p  d  w

Sakska (němsce Sachsen) je zwjazkowy kraj na wuchodźe Němskeje. Hłowne město su Drježdźany, po ličbje wobydlerjow najwjetše pak Lipsk. Kaž hižo za čas Weimarskeje republiki mjenuje so Sakska oficielnje „swobodny stat“.

Z něhdźe štyrjomi milionami wobydlerjow a přestrjenju wot 18.400 km² steji Sakska mjez 16 němskimi zwjazkowymi krajemi na srjedźnym městnje.

Stawizniske jadro Sakskeho kurwjerchowstwa (wot 1806: kralestwa) bě w 10. lětstotku we wot Serbow wobsydlenym kraju załožene Mišnjanske markhrabinstwo.

Jako jedyn z pjeć krajow na teritoriju Němskeje demokratiskeje republiki bu Sakska w lěće 1952 do wobwodow rozdźěleny. Po znowazjednoćenju lěta 1990 stwori so z něhdyšeju wobwodow Kamjenica a Drježdźany, najwjetšeho dźěla Lipšćanskeho a južneho dźěla Choćebuskeho wobwoda znowa kraj Sakska, kotryž so wot wokrjesneje reformy lěta 2008 do 10 wokrjesow a třoch bjezwokrjesnych městow rozrjaduje.


From Wikipedia, the free encyclopedia · View on Wikipedia

Developed by Tubidy