Alpy

O pohorí na Mesiaci pozri Alpy (Mesiac).

Alpy
pohorie
letecká snímka
Štáty	Rakúsko,   Taliansko,   Švajčiarsko,   Francúzsko,   Nemecko,   Lichtenštajnsko,   Slovinsko
Najvyšší bod	Mont Blanc
- výška	4 810 m n. m.
- súradnice	45°49′00″S 6°51′00″V / 45,81667°S 6,85000°V / 45.81667; 6.85000
Dĺžka	1 200 km
Rozloha	180 000 km² (18 000 000 ha)
Geologické zloženie	austroalpinikum, penninikum, helvetikum, dinarikum
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Perióda	terciér
Reliéf
Geologická mapa Álp
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Francúzsky portál  Portál vied o Zemi

Alpy (z. latinského montes albes = "biele hory". Môže mať aj keltský pôvod: "alb" = vysoký, "alpa" = pohorie) sú najvyššie pohorie Európy, delia sa o ne Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko, Lichtenštajnsko, Rakúsko a Slovinsko.

Alpy sú klimatické a vodné rozhranie medzi strednou a južnou Európou. Vyvrásnili v rámci Alpínsko-himalájskeho vrásnenia v druhohorách a treťohorách. Pohorie naväzuje severne od Janovského zálivu na Apeniny, v širokom oblúku na západ obklopujú Pádsku nížinu, rozdvojujú sa pri Lac du Bourget na francúzsku a švajčiarsku Juru a končia po 750 km západovýchodnom výbežku stupňovite na východe pred západopanonskými horami a kopcami na Dunaji pri Viedni. Na severovýchode sú Alpy oddelené od geologicky podobných Karpát Viedenskou kotlinou, na juhovýchode prechádzajú do krasovitého Dinárského pohoria. Na severe klesajú do rakúskeho a nemeckého Predalpska. Na juh je klesanie do Pádskej nížiny strmšie. Celková dĺžka Álp od Janova po Viedeň je asi 1 200 km, šírka 150-200 km, na východe do 300 km. Výška vrcholov v západných Alpách je zhruba medzi 3 000 až 4 300 m, vo východných Alpách o niečo nižšia. Najvyšší vrch Álp je Mont Blanc s výškou 4 808 m.