„Another Brick in the Wall“ | |||||
---|---|---|---|---|---|
z albumu The Wall | |||||
Vydané | 30. november 1979 (UK) 8. december 1979 (USA) | ||||
Nahrané | Apríl–November 1979 | ||||
Žáner | Progresívny rock | ||||
Dĺžka | 8:26 (Všetky 3 skladby) 3:15 (Part 1) 4:00 (Part 2) 1:11 (Part 3) | ||||
Vydavateľstvo | Harvest (UK) Columbia (USA) Capitol (USA) | ||||
Producent | Bob Ezrin, David Gilmour, James Guthrie a Roger Waters | ||||
Skladateľ | Roger Waters | ||||
The Wall chronológia skladieb | |||||
| |||||
„Another Brick in the Wall“ je názov troch skladieb od britskej progresívnej rockovej skupiny Pink Floyd. Skladby pochádzajú z albumu The Wall. Jej časti sú označené názvami Part 1 (pracovný názov Reminiscing), Part 2 (pracovný názov Education) a Part 3 (pracovný názov Drugs). Všetky tri skladby napísal basgitarista skupiny Roger Waters.
Najznámejšou časťou je „Part 2“, ktorá je protest songom proti prísnemu vzdelávaciemu systému na bežných a internátnych školách.[1] Singel, rovnako ako album The Wall boli zakázané v období vlády apartheidu v Južnej Afrike v roku 1980 potom, čo skladba bola pozitívne prijatá priaznivcami celonárodného školského bojkotu proti rasovej nerovnosti na školách.[2][3]
Skladba „Another Brick in the Wall Part 2“ vyšla na singli, ktorý dosiahol prvé miesta v Spojenom kráľovstve, Západnom Nemecku a mnohých ďalších krajinách. V Spojených štátoch spolu so skladbami „Run Like Hell“ a „Don't Leave Me Now“ dosiahla 57. miesto v disco rebríčku.[4] Vo Veľkej Británii bol „Part 2“ prvým singlom kapely Pink Floyd od vydania „Point Me at the Sky“ z roku 1968. Na celom svete sa z tohto singlu oficiálne predalo viac ako štyri milióny hudobných nosičov.
Pieseň „Another Brick in the Wall Part 2“ bola nominovaná nomináciu na cenu Grammy za Najlepší výkon rockovej dvojice alebo skupiny, no ocenenie nakoniec získala skladba Boba Segera, „Against the Wind“.
Skladba „Another Brick in the Wall Part 2“ je zaradená na 375. miesto zoznamu 500 najlepších skladieb všetkých čias, ktorý v roku 2004 zverejnil časopis Rolling Stone.[5]