Hnacia jednotka lietadla

Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.

Hnacia jednotka lietadla alebo pohonná jednotka lietadla je zariadenie, ktoré dodáva lietadlu energiu potrebnú na prekonanie odporu vzduchu a na získanie doprednej rýchlosti. Je to sústava jedného alebo viacerých motorov s príslušenstvom na zástavbu do draku vrátane vrtule pri vrtuľových jednotkách, schopná vyvolať ťah pre pohon lietadla nezávisle od ostatných pohonných jednotiek^[1].

Hnacou jednotkou, z hľadiska premeny energie na získanie potrebného ťahu môže byť pohon ľudskou silou, alebo vo väčšine prípadov mechanický pohon. Potrebný ťah sa môže vyvodiť pôsobením vrtule pri vrtuľovom pohone, reakčným účinkom vytekajúcich spalín pri prúdovom pohone, alebo kombinovane.

Existujú aj lietadlá bez hnacej jednotky – bezmotorové, ktoré využívajú gravitáciu zeme na prekonanie aerodynamického odporu a dopredný pohyb.

1. ↑ Beňo, Ľ.: Lietadlá. Spoločné vydanie Alfa Bratislava a SNTL Praha, 1988.