Jupiter

O iných významoch výrazu Jupiter pozri Jupiter (rozlišovacia stránka).

Jupiter
Elementy dráhy (Epocha 2000,0)
Veľká polos	778 412 027 km 5,203 363 01 AU
Obvod dráhy	4,888 Tm 32,675 AU
Excentricita (e)	0,048 392 66
Periapsida (q)	740 742 598 km 4,951 558 43 AU
Apoapsida (Q)	816 081 455 km 5,455 167 59 AU
Doba obehu (P)	4 335,3545 d (11,87 a)
Synodická doba obehu	398,86 d
Priemerná obežná rýchlosť	13,050 km/s
Maximálna obežná rýchlosť	13,705 km/s
Minimálna rýchlosť	12,440 km/s
Sklon dráhy (i)	1,305 30°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)	100,556 15°
Argument perihélia (ω)	274,197 70°
Počet satelitov	79 potvrdených[1]
Fyzikálne charakteristiky
Rovníkový priemer	142 984 km (11,209 Zemí)
Povrch	6,14×1010 km² (120,5 Zemí)
Objem	1,338×1015 km³ (1235,6 Zemí)
Hmotnosť	1,899×1027 kg (317,8 Zemí)
Hustota (ρ)	1,326 g/cm³
Gravitácia na rovníku	23,12 m/s²
Úniková rýchlosť	59,54 km/s
Rotačná perióda	0,413 51 d (9 h 55,5 min)
Rýchlosť rotácie	12,6 km/s = 45 262 km/h (na rovníku)
Sklon osi rotácie	3,13°
Rektascenzia severného pólu	268,05° (17 h 52 min 12 s)
Deklinácia	64,49°
Albedo	0,52
Povrchová teplota	110 K-152 K-?
Atmosféra
Zloženie atmosféry	vodík~86 %, hélium~14 %, metán 0,1 %, vodná para 0,1%, amoniak (čpavok) 0,02 %, etán 0,0002 %, fosfín 0,0001 %, sírovodík<0,0001 %
Atmosférický tlak	70 kPa
Hustota atmosféry	?
Výška atmosféry	?
Astronomický portál  Portál slnečná sústava

Jupiter je piata planéta v poradí od Slnka, najväčšia a najhmotnejšia planéta našej slnečnej sústavy. Je pomenovaný po rímskom bohovi Jupiterovi. Symbolom planéty je štylizované znázornenie Jupiterovho božského blesku: .

Jupiter má chemické zloženie podobné Slnku a ďalším hviezdam. Líši sa od nich najmä nízkou hmotnosťou, ktorá nestačí na vytvorenie podmienok pre termojadrové reakcie prebiehajúce vo všetkých hviezdach hlavnej postupnosti. Neexistuje presná definícia odlišujúca veľké hmotné planéty ako Jupiter od hnedých trpaslíkov, čo sú prechodné útvary medzi planétami a hviezdami. V každom prípade by Jupiter potreboval byť aspoň 80× hmotnejší, aby sa mohol stať hviezdou.^[2] Planéty, ktoré sú Jupiteru podobné hmotnosťou, rozmermi a zložením, sa nazývajú joviálne.

Jupiter je prvou planétou od Slnka, ktorá nemá pevný povrch. Jeho búrlivá atmosféra plynule prechádza do plášťa a vo väčších hĺbkach do horúceho jadra. Rotácia planéty spôsobila, že sa v jej atmosfére utvorili gigantické, farebne jasne odlíšené štruktúry nazývané pásy a zóny. Okrem nich možno už malým ďalekohľadom pozorovať na Jupiteri ďalšie búrkové štruktúry, napríklad známu Veľkú červenú škvrnu, ktorá je z nich najväčšia.

Jupiter sa okolo svojej osi otočí najrýchlejšie zo všetkých planét slnečnej sústavy – otočenie netrvá ani 10 hodín. Planéta má podľa súčasných poznatkov druhú najväčšiu sústavu mesiacov, po Saturne. V máji 2023 bolo objavených 95 jeho družíc,^[3][4] pričom najznámejšie sú tie najväčšie štyri. Sú nazývané tiež Galileove mesiace, pretože prvý písomný záznam o ich pozorovaní urobil Galileo Galilei v roku 1610. Najväčší Galileiho mesiac, Ganymedes, je zároveň najväčším mesiacom v slnečnej sústave. Ďalšie známe mesiace sú Európa, ktorá je pokrytá ľadovou kôrou a Io, ktorý prejavuje mohutnú sopečnú aktivitu.

Jupiter je na oblohe dobre viditeľný voľným okom, a preto bol známy ľuďom už v staroveku. Vďaka svojej obežnej dobe okolo Slnka trvajúcej necelých 12 rokov prechádza Jupiter každým znamením zvieratníka približne rok. Veľa údajov o Jupiteri nám poskytli kozmické sondy, najmä jeho dve umelé družice: sonda Galileo v rokoch 1995 – 2003 a Juno od roku 2016.

1. ↑ Sheppard, Scott S.. The Giant Planet Satellite and Moon Page [online]. Departamenteso e pa pajaro of Terrestrial Magnetism at Carniege Institution for science, [cit. 2012-09-11]. Dostupné online.
2. ↑ Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom A.M.
3. ↑ RAPAVÝ, Pavol. Jupiter, kráľ mesiacov. Kozmos, 2023-04-01, roč. 54, čís. 2.
4. ↑ Planetary Satellite Discovery Circumstances [online]. ssd.jpl.nasa.gov, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online.