Lied der Deutschen

Das Lied der Deutschen

Faksimile Hoffmann von Fallerslebenovho manuskriptu Das Lied der Deutschen. Originál je uložený v Krakówe, Poľsko v kolekcii Berlinka (súbor nemeckých kultúrnych dokumentov, ktoré boli koncom vojny uložené na území neskoršej poľskej okupačnej zóny, dnes súčasť Poľska, a stali sa poľskou vojnovou korisťou).[1]
HymnaNemecko  Nemecko
Iné názvyDas Deutschlandlied
Pieseň Nemecka
SlováAugust Heinrich Hoffmann von Fallersleben, 1841
HudbaJoseph Haydn, 1797
PrijatéNemecko  1922

Das Lied der Deutschen

Inštrumentálna verzia
Štátne hymny sveta
Táto lišta: zobraz  diskusia  uprav

Das Lied der Deutschen (Iné názvy: Deutschlandlied; Hoffmann-Haydn'sches Lied; slov. Pieseň Nemcov) je nemecká pieseň, ktorej tretia strofa je štátnou hymnou Nemecka.

Text zložil Heinrich Hoffmann von Fallersleben 26. 8. 1841 na ostrove Helgoland a prvýkrát sa verejne spieval 5. 10. 1841 v Hamburgu. Melódiu zložil Joseph Haydn, ktorý ju v roku 1797, v čase napoleonských vojen, zložil ako „cisársku hymnu“ (Gott erhalte Franz den Kaiser) pre cisára Františka II. Presnejšie ide o druhú vetu tzv. Cisárskeho kvarteta pre štyri sláčikové nástroje - Op. 76, č.3.

Pieseň sa v roku 1922 stala štátnou hymnou Weimarskej republiky. V časoch Tretej ríše sa ako štátna hymna používala jej prvá strofa spolu s piesňou Horst-Wesel-Lied. Po založení Spolkovej republiky sa začala ako hymna používať len tretia sloha. Po pristúpení NDR k SRN v roku 1990 bola po dohode spolkového prezidenta Richarda von Weizsäcker so spolkovým kancelárom Helmutom Kohlom tretia sloha vyhlásená za oficiálnu štátnu hymnu Nemecka. Viedla ich k tomu skutočnosť, že prvá sloha bola stále spájaná s nacistickým Nemeckom, navyše vyjadrovala imperialistické ideály (popisovala areál, v ktorom kedysi žili (o.i.) obyvatelia s nemeckým materinským jazykom („von der Maas bis an die Memel, von der Etsch bis an den Belt“) a vyjadrovala túžbu zjednotenia Nemcami obývaných regiónov do jedného štátneho útvaru, ktorý by bol nadradený tradičnému nemeckému regionalizmu (slová „Deutschland, Deutschland über alles“ pôvodne vyjadrovali, že spoločná vlasť je nad všetky partiklarizmy, neskôr sa nesprávne vykladali ako pocit národnej nadradenosti a tento mýtus sčasti je živený v zahraničí dodnes). Druhá sloha je obsahovo považovaná za umelecky málohodnotnú, okrem toho je feministickým hnutím odmietaná ako prejav podradného postavenia ženy.

  1. FAZ.net: Rückgabe von Beutekunst, Die letzten deutschen Kriegsgefangenen, Online-Artikel v. 26. Juli 2007. (13 Aug 2007 16:38)

From Wikipedia, the free encyclopedia · View on Wikipedia

Developed by Tubidy