Back Mars Afrikaans Mars (Planet) ALS ማርስ Amharic Marte (planeta) AN Tiw (tungol) ANG मंगल ग्रह ANP المريخ Arabic لمريخ ARY مريخ ARZ মঙ্গল গ্ৰহ Assamese
O iných významoch výrazu Mars pozri Mars (rozlišovacia stránka).Mars .svg){kind=small} | |
 | |
| Elementy dráhy (Epocha J2000) | |
|---|---|
| Veľká polos | 227 936 637 km 1,523 662 31 AU |
| Obvod dráhy | 1,429 Tm 9,553 AU |
| Excentricita (e) | 0,093 412 33 |
| Periapsida (q) | 206 644 545 km 1,381 333 46 AU |
| Apoapsida (Q) | 249 228 730 km 1,665 991 16 AU |
| Doba obehu (P) | 686,9601 d (1,8808 a) |
| Synodická doba obehu | 779,96 d |
| Priemerná obežná rýchlosť | 24,077 km/s |
| Maximálna obežná rýchlosť | 26,499 km/s |
| Minimálna rýchlosť | 21,972 km/s |
| Sklon dráhy (i) | 1,850 61° |
| Argument perihélia (ω) | 286,462 30° |
| Počet satelitov | 2 |
| Fyzikálne charakteristiky | |
| Rovníkový priemer | 6 804,9 km (0,533 Zeme) |
| Povrch | 1,448×108 km2 (0,284 Zeme) |
| Objem | 1,638×1011 km3 (0,151 Zeme) |
| Hmotnosť | 6,4185×1023 kg (0,107 Zeme) |
| Hustota (ρ) | 3,934 g/cm3 |
| Gravitácia na rovníku | 3,69 m/s2 (0,376 g) |
| Úniková rýchlosť | 5,027 km/s |
| Rýchlosť rotácie | 868,22 km/h (na rovníku) |
| Sklon osi rotácie | 25,19° |
| Rektascenzia severného pólu | 317,681 43° (21 h 10 min 44 s) |
| Deklinácia | 52,886 50° |
| Albedo | 0,15 |
| Povrchová teplota | min. 133 K (−143 °C) max. 308 K (35 °C) priemer 210 K (−63 °C) |
| Atmosféra | |
| Zloženie atmosféry | oxid uhličitý (95,32 %) dusík (2,7 %) argón (1,6 %) kyslík (0,13 %) oxid uhoľnatý (0,07 %) vodná para (0,03 %) Oxid dusnatý (0,01 %) Neón (0,000 25 %) Kryptón (0,000 03 %) Xenón (0,000 008 %) Ozón (0,000 003 %) Metán (0,000 001 05 %)[1] |
| Atmosférický tlak | 600 až 1 000 Pa |
Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka. Je to druhá najmenšia planéta (po Merkúre). Pomenovaná je po Marsovi, starorímskom bohovi vojny. Jeho dráha sa nachádza až za dráhou Zeme. Z toho dôvodu panujú na jeho povrchu nízke teploty, ktoré iba veľmi výnimočne vystúpia nad 0°C. Ide o planétu terestriálneho typu, to znamená, že má pevný horninový povrch pokrytý impaktnými krátermi, vysokými sopkami, hlbokými kaňonmi a ďalšími útvarmi. Je obklopený veľmi riedkou atmosférou tvorenou z prevažnej väčšiny oxidom uhličitým. Obiehajú ho dva mesiace nepravidelného tvaru pomenované Fobos a Deimos. 28. septembra 2015 bola potvrdená existencia tekutej vody na Marse.
V období, keď je Mars v opozícii (nachádza sa na opačnej strane oblohy ako Slnko), je viditeľný na oblohe po celú noc. Prvé písomné záznamy o planéte a jej pozorovaní pochádzajú z obdobia prvých civilizácií. Všetky veľké staroveké civilizácie, Egypťania, Babylončania a Gréci, vedeli o tejto „putujúcej hviezde“ a dávali jej svoje pomenovania. Považovali ju za symbol ohňa a krvi, pretože horniny, pôda a obloha na planéte majú červený, alebo ružový odtieň. Nazývali ju „Červený objekt“, „Nebeský oheň“, „Hviezda smrti“ alebo „Boh vojny“.[2]
Vyše 20 úspešných kozmických sond od 60. rokov 20. storočia umožnilo detailné skúmanie planéty. V súčasnosti (február 2021) je na obežnej dráhe Marsu sedem funkčných sond: Mars Odyssey, Mars Express, Mars Reconnaissance Orbiter, MAVEN, Mars Orbiter Mission, ExoMars Trace Gas Orbiter a Al-Amal (Emirates Mars Mission) a štyri na povrchu: Curiosity (vozidlo), InSight (pristávací modul), Perseverance (vozidlo) a Ingenuity (prototyp prvého mimozemského vrtuľníka). Tieto sondy poskytujú údaje, umožňujúce mapovať väčšiu časť povrchu, definovať základné historické obdobia, či porozumieť základným javom odohrávajúcim sa na planéte.
- ↑ Chyba citácie Neplatná značka
<ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvomatmosfera - ↑ SHEEHAN, William. The Planet Mars: A History of Observation & Discovery. Tucson : University of Arizona Press, 1996. ISBN 978-0-8165-1640-7. Kapitola Motions of Mars. (po anglicky)