Prstence Saturna

Fotografia zhotovená sondou Cassini počas „zatmenia slnka“ planétou Saturn 15. septembra 2006, pričom vyniklo množstvo jemných prstencov
Ďalšie „zatmenie slnka“ 19. júla 2013
Hlavné prstence Saturna
Pohľad na Saturnove prstence „zhora“. Záber urobila sonda Cassini v roku 2007

Prstence Saturna sú veľmi tenká a veľmi široká vrstva častíc, ktorá obieha planétu Saturn. Častice majú veľkosť od jedného mikrometra až po niekoľko metrov a sú zhromaždené v rovine Saturnovho rovníka. Každá častica obieha planétu samostatne. Pri obehu sa riadia Keplerovými zákonmi. Znamená to, že najbližšie častice obiehajú Saturn najrýchlejšie (raz za 4,9 hodiny) a najvzdialenejšie najpomalšie (raz za 2 dni).

Z väčšej vzdialenosti vyzerajú prstence ako niekoľko sústredných medzikruží oddelených medzerami. V skutočnosti sa každý z väčších prstencov skladá z veľkého množstva menších prstencov oddelených tmavými ryhami - miestami relatívne bez častíc. V rôznej vzdialenosti od Saturna majú prstence rôzne zafarbenie. Merania sondy Cassini pomocou spektrometru INMS, zistili, že prstenca sú zložené z vody, metánu, amoniaku, oxidu uhoľnatého, molekulárneho dusíka a oxidu uhličitého[1]. Najvnútornejšie Saturnove mesiace obiehajú vo vnútri sústavy prstencov.

Pôvod prstencov dodnes nie je celkom známy. Podľa jednej teórie sa sformovali prirodzene z pôvodného materiálu protoplanetárneho disku, podľa inej ide o rozpadnutý mesiac.[2]

  1. Chemical interactions between Saturn’s atmosphere and its rings [online]. Science, 2018-10-05, [cit. 2018-10-05]. Dostupné online. DOI:10.1126/science.aat2382 (po anglicky)
  2. Cassini už obieha Saturn. KOZMOS, 2004, roč. XXXV, čís. 4, s. 5.

From Wikipedia, the free encyclopedia · View on Wikipedia

Developed by Tubidy