Saturn

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Saturn pozri Saturn (rozlišovacia stránka).

Saturn
Elementy dráhy
(Epocha 2000,0)
Veľká polos1 426,9 mil. km
Obvod dráhy8,958 Tm (59,879 AU)
Excentricita (e)0,054 150 60
Periapsida (q)1 349 467 375 km
Apoapsida (Q)1 503 983 449 km
Doba obehu (P)10 756,1995 d
Synodická doba obehu378,10 d
Priemerná obežná rýchlosť9,639 km/s
Maximálna obežná rýchlosť10,183 km/s
Minimálna rýchlosť9,137 km/s
Sklon dráhy (i)2,484 46°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)113,715 04°
Argument perihélia (ω)338,716 90°
Stredná anomália (M)?
Počet satelitov82 potvrdených
Fyzikálne charakteristiky
Rovníkový priemer120 536 km
Povrch4,27×1010 km²
Objem8,27×1014 km³
Hmotnosť5,6846×1026 kg
Hustota (ρ)0,6873 g/cm³
Gravitácia na rovníku10,44 m/s²
Úniková rýchlosť35,49 km/s
Rotačná perióda0,439 294 d
(10 h 32 min 35 s)[1]
Rýchlosť rotácie9,87 km/s (35 500 km/h)
Sklon osi rotácie26,73°
Rektascenzia
severného pólu
40,59°
(2 h 42 min 21 s)
Deklinácia83,54°
Absolútna magnitúda?
Albedo0,47
Povrchová teplota82 K – 143 K – ?
Atmosféra
Zloženie atmosféryvodík 89 – 98 %
hélium 3 – 11 %
metán 0,2 – 0,4 %
vodná para 0,1 %
amoniak ~0,01 %
etán 0,0005 – 0,0007 %
molekulárny ťažký vodík ~0,01%
fosfán 0,000 1 %
Atmosférický tlak140 kPa
Hustota atmosféry0,19 kg/m³
Výška atmosféry59,5 km
Saturn na zábere zo sondy Voyager 2, ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov

Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka, po Jupiteri druhá najväčšia z planét. Je známa i z prehistorického obdobia. Pomenovaný bol podľa rímskeho boha Saturna, ktorý je obdobou gréckeho Krona. Astronomický symbol pre Saturn je .

Saturn patrí medzi joviálne planéty, to znamená, že nemá pevný povrch, ale len hustú atmosféru, ktorá postupne prechádza do plášťa. Atmosféra je tvorená prevažne vodíkom, ktorý tvorí 96,3 % jej objemu. Viditeľný povrch planéty tvorí svetložltá vrstva mrakov s nejasnými pásmi rôznych odtieňov, ktoré sú rovnobežné s rovníkom. Teplota v hornej oblačnej vrstve dosahuje −140 °C. Hmotnosť planéty je približne 95-krát väčšia ako hmotnosť Zeme[2], má však zo všetkých planét najmenšiu hustotu: len 0,6873 g/cm³ a ako jediná planéta v slnečnej sústave je ľahší než voda. Saturn je známy najmohutnejšou sústavou prstencov zo všetkých planét slnečnej sústavy. Jeho hlavné prstence, ktoré sú označené veľkými písmenami možno pozorovať zo Zeme už aj malým ďalekohľadom. Okolo planéty obieha tiež početná rodina mesiacov, z ktorých najväčší je Titan, jediný mesiac v slnečnej sústave s hustou atmosférou.

Jeden obeh Saturna okolo Slnka trvá 29,46 pozemského roka. Je ľahko pozorovateľný voľným okom ako žltý neblikajúci objekt jasnosťou porovnateľný s najjasnejšími hviezdami. Od ekliptiky sa nikdy nevzdiali na väčšiu uhlovú vzdialenosť ako 2,5°. Prechod jedným zvieratníkovým znamením mu trvá viac než dva roky.

  1. Length of Saturn's Day Revised [online]. 2007. Dostupné online. (po anglicky)
  2. BRAINERD, Jerome James. Solar System Planets Compared to Earth [online]. The Astrophysics Spectator, October 6, 2004, [cit. 2010-07-05]. Dostupné online.

From Wikipedia, the free encyclopedia · View on Wikipedia

Developed by Tubidy