Slnko

Slnko
Pozorovacie údaje
Stredná vzdialenosť od
Zeme
149 600 000 km
Zdanlivá jasnosť (V) −26,8m
Absolútna jasnosť 4,8m
Obehové vlastnosti
Stredná vzdialenosť od stredu Galaxie ~2,5×1017 km
(26 000 ly)
Galaktická perióda ~2,26×108 a
Rýchlosť ~217 km/s
Fyzikálne vlastnosti
Priemer 1 392 000 km
(109 zemských priemerov)
Sploštenie ~9×10−6
Povrch 6,09 × 1012 km²
(11 900 zemských povrchov)
Objem 1,41 × 1018 km³
(1 300 000 zemských objemov)
Hmotnosť 1,9891 × 1030 kg

(332 950 zemských hmotností)

Hustota 1,408 g/cm³
Gravitačné zrýchlenie na povrchu 273,95 m/s2

(27,9 g)

Úniková rýchlosť 617,54 km/s
Povrchová teplota 5 780 K
Teplota koróny 5 MK
Jas (LS) 3,827×1026 J s−1
Spektrálny typ G2V
Rotačné vlastnosti
Sklon k ekliptike 7,25º
Rektascenzia
severného pólu [1]
286,13º (19 h 4 min 31,2 s)
Deklinácia
severného pólu
63,87º
Rotačná perióda  
Na rovníku: 27 d 6 h 36 min
Na 30° zemepisnej šírky: 28 d 4 h 48 min
Na 60° zemepisnej šírky: 30 d 19 h 12 min
Na 75° zemepisnej šírky: 31 d 19 h 12 min
Rotačná rýchlosť 7 008,17 km/h (na rovníku)
Zloženie fotosféry
Vodík 73,46 %
Hélium 24,85 %
Kyslík 0,77 %
Uhlík 0,29 %
Železo 0,16 %
Neón 0,12 %
Dusík 0,09 %
Kremík 0,07 %
Horčík 0,05 %
Síra 0,04 %

Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy. Je to naša najbližšia hviezda a zároveň najjasnejšia hviezda na oblohe. Gravitačné pôsobenie Slnka udržiava na obežných dráhach okolo Slnka všetky objekty slnečnej sústavy vrátane planéty Zem. Jeho energia je nevyhnutná pre život na Zemi. Astronomický symbol pre Slnko je kruh s bodom vnútri (☉).

Slnko je tvorené plazmou, v ktorej sú zastúpené jadrá všetkých chemických prvkov známych aj na Zemi, no s výraznou prevahou vodíka a hélia. Hmotnosť Slnka (2×1030 kg) predstavuje 99,87 % hmotnosti celej slnečnej sústavy. Slnko má približne 109-krát väčší priemer ako planéta Zem. Teplota na jeho povrchu dosahuje približne 5 500 °C a ostatné časti telesa a atmosféry Slnka sú ešte teplejšie. Slnko patrí medzi hviezdy hlavnej postupnosti, čo znamená, že v jeho jadre prebieha premena vodíka na hélium a že vďaka tomu zostáva dlhodobo stabilné. Jeho spektrálny typ je G2, čiže ide o žltú hviezdu.

Na všetky telesá Slnečnej sústavy dopadá elektromagnetické žiarenie zo Slnka, ktoré dosahuje celkový žiarivý výkon 3,826.1026 W. Všetky ostatné telesá v slnečnej sústave sú viditeľné len vďaka tomu, že odrážajú slnečné svetlo, alebo žiaria preto, lebo boli k žiareniu vybudené slnečnou energiou (napr. kométy alebo polárna žiara). Väčšina telies vrátane všetkých planét obieha Slnko v smere jeho rotácie. Tento smer sa nazýva aj priamy (prográdny) smer a je dedičstvom po rotácii pôvodnej pracho-plynovej hmloviny, z ktorej všetky telesá slnečnej sústavy vznikli.

Slovom slnko s malým s sa v niektorých prípadoch označuje aj hviezda alebo primárne hviezdne teleso, okolo ktorého obiehajú objekty.

Deň Slnka sa oslavuje 15. apríla.

  1. Report of the IAU/IAG working group on cartographic coordinates and rotational elements of the planets and satellites: 2000 [online]. hnsky.org. Dostupné online. Archivované 2018-09-30 z originálu.

From Wikipedia, the free encyclopedia · View on Wikipedia

Developed by Tubidy