Back Texas Afrikaans Texas ALS ቴክሳስ Amharic Texas AN Texas ANG تكساس Arabic ܬܟܣܐܣ ARC طيكساس ARY تكساس ARZ Texas AST
O iných významoch výrazu Texas pozri Texas (rozlišovacia stránka).| Texas | |||||||
| |||||||
| Prezývka štátu | The Lone Star State (Štát osamelej hviezdy) | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Hlavné mesto | Austin | ||||||
| Najväčšie mesto | Houston | ||||||
| Guvernér | Greg Abbott (R) | ||||||
| Rozloha | |||||||
| Poradie | 2. miesto | ||||||
| Celková | 696 241 km² | ||||||
| Súš | 678 907 km² | ||||||
| Voda | 17 333 km² | ||||||
| % vody | 2,5 % | ||||||
| Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania) | |||||||
| Poradie | 2. miesto | ||||||
| Obyvateľov | 28 304 596 | ||||||
| Rok sčítania | 2017 (odhad) | ||||||
| Hustota obyvateľov | |||||||
| Poradie | 26. miesto | ||||||
| Hustota | 40,6 obyv./km² | ||||||
| Vstup do Únie | |||||||
| Poradie | 28. v poradí | ||||||
| Dátum | 29. december 1845 | ||||||
| Geografické údaje | |||||||
| Zemepisná šírka | 25°50' až 36°30' s. š. | ||||||
| Zemepisná dĺžka | 93°31' až 106°39' z. d. | ||||||
| Šírka | 1 065 km | ||||||
| Dĺžka | 1 270 km | ||||||
| Nadmorská výška | |||||||
| Najvyššia | 2 667 m n. m. | ||||||
| Stredná | 520 m n. m. | ||||||
| Najnižšia | 0 m n. m. | ||||||
| Ostatné údaje | |||||||
| Časová zóna | CST: UTC-6/-5 MST: UTC-7/-6 Časť západného Texasu | ||||||
| ISO 3166-2 | US-TX | ||||||
Texas je štát v juhostrednej časti Spojených štátov. S rozlohou 695 660 km² a viac ako 30 miliónmi obyvateľov v roku 2023[1] je druhým najväčším štátom USA podľa rozlohy (po Aljaške) aj počtu obyvateľov (po Kalifornii). Hraničí so štátmi Louisiana na východe, Arkansas na severovýchode, Oklahoma na severe, Nové Mexiko na západe a mexickými štátmi Chihuahua, Coahuila, Nuevo León a Tamaulipas na juhu a juhozápade; na juhovýchode má pobrežie s Mexickým zálivom.
Houston je najľudnatejším mestom Texasu a štvrtým najväčším v USA, zatiaľ čo San Antonio je druhým najľudnatejším mestom štátu a siedmym najväčším v krajine. Dallas-Fort Worth a Greater Houston sú štvrtou, resp. piatou najväčšou metropolitnou štatistickou oblasťou v krajine. Medzi ďalšie veľké mestá patrí Austin, druhé najľudnatejšie hlavné mesto štátu USA, a El Paso. Texas má prezývku Štát osamelých hviezd pre svoj bývalý štatút nezávislej republiky a ako pripomienku boja štátu za nezávislosť od Mexika. Osamelá hviezda sa nachádza na vlajke štátu Texas a na štátnej pečati Texasu.[2] Pôvod názvu Texasu pochádza z kaddošského slova táyshaʼ, čo znamená "priatelia".
Vzhľadom na svoju rozlohu a geologické vlastnosti, ako je napríklad Balconeský zlom, sa v Texase nachádzajú rozmanité krajiny, ktoré sú spoločné pre južné aj juhozápadné regióny USA.[3] Hoci sa Texas všeobecne spája s juhozápadnými púšťami USA, menej ako desať percent jeho územia tvoria púšte.[4] Väčšina populačných centier sa nachádza v oblastiach bývalých prérií, trávnatých plôch, lesov a pobrežia. Pri cestovaní z východu na západ sa terén pohybuje od pobrežných močiarov a borovicových lesov cez zvlnené roviny a členité kopce až po púšť a hory Big Bend.
Výraz "šesť vlajok nad Texasom" je hovorový výraz používaný v súvislosti s národmi, ktoré vládli nad týmto územím. Španielsko bolo prvou európskou krajinou, ktorá si nárokovala a kontrolovala územie Texasu. Po krátko trvajúcej kolónii kontrolovanej Francúzskom kontrolovalo územie Mexiko až do roku 1836, keď Texas získal nezávislosť a stal sa Texaskou republikou. V roku 1845 sa Texas pripojil k Spojeným štátom ako 28. štát.[5] Anexia štátu spustila reťazec udalostí, ktoré viedli k mexicko-americkej vojne v roku 1846. Po víťazstve Spojených štátov zostal Texas otrokárskym štátom až do americkej občianskej vojny, keď začiatkom roka 1861 vyhlásil odtrhnutie od Únie a 2. marca sa oficiálne pripojil ku Konfederovaným štátom americkým. Po občianskej vojne a obnovení zastúpenia vo federálnej vláde vstúpil Texas do dlhého obdobia hospodárskej stagnácie.
Pred druhou svetovou vojnou formovali hospodárstvo Texasu štyri hlavné odvetvia: chov dobytka a bizónov, bavlna, drevo a ropa. Pred občianskou vojnou a po nej bol dobytkársky priemysel, ktorému Texas dominoval, hlavnou hnacou silou hospodárstva štátu a vytvoril tradičný obraz texaského kovboja. V neskoršom 19. storočí sa hlavnými priemyselnými odvetviami stali bavlnárstvo a drevospracujúci priemysel, keďže dobytkárstvo prestalo byť lukratívne. Nakoniec objav veľkých ložísk ropy (najmä Spindletop) inicioval hospodársky rozmach, ktorý sa stal hnacou silou hospodárstva po väčšinu 20. storočia. V polovici 20. storočia sa v Texase rozvinulo diverzifikované hospodárstvo a priemysel špičkových technológií. Od roku 2022 má najviac sídiel spoločností z rebríčka Fortune 500 (53) v Spojených štátoch.[6][7] Vďaka rastúcej priemyselnej základni má štát vedúce postavenie v mnohých odvetviach vrátane cestovného ruchu, poľnohospodárstva, petrochémie, energetiky, počítačov a elektroniky, letectva a biomedicínskych vied. Texas je od roku 2002 na čele USA v príjmoch zo štátneho exportu a má druhý najvyšší hrubý štátny produkt. Ak by bol Texas samostatným štátom, mal by 10. najväčšiu ekonomiku na svete.
- ↑ More than 30 million people now call Texas home as state leads US population gains [online]. Austin American-Statesman, [cit. 2024-01-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ The State of Texas - An Introduction from NETSTATE.COM [online]. www.netstate.com, [cit. 2024-01-01]. Dostupné online.
- ↑ SANSOM, Andrew. Water in Texas: An Introduction. [s.l.] : University of Texas Press, 2008-08-01. Google-Books-ID: LEHH7ovVVDgC. Dostupné online. ISBN 978-0-292-71809-8. (po anglicky)
- ↑ DINGUS, Anne. The dictionary of Texas misinformation. [s.l.] : Austin, Tex. : Texas Monthly Press, 1987. Dostupné online. ISBN 978-0-87719-089-9.
- ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2024-01-01]. Dostupné online. Archivované 2017-05-25 z originálu.
- ↑ Texas leads nation as home to the most Fortune 500 companies [online]. FOX 7 Austin, 2022-05-24, [cit. 2024-01-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Texas houses the most Fortune 500 companies in the nation [online]. 2022-05-25, [cit. 2024-01-01]. Dostupné online. (po anglicky)