Zem

O iných významoch výrazu Zem pozri Zem (rozlišovacia stránka).

Zem
Elementy dráhy (Epocha 2000.0)
Veľká polos	149 miliónov km
Obvod dráhy	924 375 700 km
Excentricita (e)	0,016 710 219
Periapsida (q)	147 098 074 km
Apoapsida (Q)	152 097 701 km
Doba obehu (P)	365,256 366 d
Synodická doba obehu	n/a
Priemerná obežná rýchlosť	29,783 km/s
Maximálna obežná rýchlosť	30,287 km/s
Minimálna rýchlosť	29,291 km/s
Sklon dráhy (i)	0
Dĺžka výstupného uzla (Ω)	348,739 36°
Argument perihélia (ω)	114,207 83°
Stredná anomália (M)	?
Počet satelitov	1
Fyzikálne charakteristiky
Rovníkový priemer	12 756 km
Povrch	510 065 600 km²
Objem	1,083 207 3×1012 km³
Hmotnosť	5,9742×1024 kg
Hustota (ρ)	5 515,3 kg/m³
Gravitácia na rovníku	9,7801 m/s²
Úniková rýchlosť	11,186 km/s
Rotačná perióda	0,997 258 d (23,934 h)
Rýchlosť rotácie	465,11 m/s 1 674,39 km/h
Sklon osi rotácie	23,439 281°
Rektascenzia severného pólu	0° (0 h 0 min 0 s)
Deklinácia	+90°
Absolútna magnitúda	?
Albedo	0,367
Povrchová teplota	14,9 °C (2017)[1]
Atmosféra
Zloženie atmosféry	dusík 78,08 % kyslík 20,94 % argón 0,93 % oxid uhličitý 0,038 %
Atmosférický tlak	101,3 kPa
Hustota atmosféry	?
Výška atmosféry	?
Astronomický portál  Portál slnečná sústava

Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy. Je to zároveň jediná planéta, na ktorej je podľa súčasných vedeckých poznatkov voda v kvapalnom skupenstve a život. Zem je predmetom skúmania napríklad kozmogónie, geológie, paleontológie či geografie.

V strede Zeme sa nachádza horúce husté jadro, ktoré obklopuje chladnejší plášť z roztavených hornín. Na povrchu je kôra, ktorá dosahuje rôznu hrúbku v závislosti od miesta (pod oceánmi je všeobecne tenšia ako pod kontinentmi). Vďaka pevnému povrchu a vnútornému zloženiu Zem zaraďujeme medzi terestriálne planéty. Zem je najväčšia spomedzi terestriálnych planét slnečnej sústavy a tiež jediná známa planéta, na ktorej sa nachádza voda vo všetkých troch skupenstvách. Väčšina jej povrchu je pokrytá kvapalným oceánom, čo jej pri pohľade zo vzdialeného vesmíru dáva charakteristickú modrú farbu. V blízkosti rotačných pólov je oceán, resp. pevný povrch trvale zamrznutý a vytvára biele polárne čiapky. Zem je obklopená atmosférou, ktorá vo veľkých vzdialenostiach od povrchu pozvoľna prechádza do medziplanetárneho prostredia. Po prvýkrát Zem ako celok na vlastné oči videla posádka kozmickej lode Apollo 8, ktorá ako prvá opustila obežnú dráhu Zeme a vzdialila sa od nej natoľko, že sa zmestila do zorného poľa ľudského oka.

Astronomický symbol Zeme je kríž vnútri kruhu Jej grécke meno Gaia znamená matka. Gaia bola v staroveku veľmi uctievanou bohyňou Zeme, ktorej zasväcovali množstvo chrámov a oltárov. Gaia dávala život všetkým tvorom, ale neľútostne ho potom brala späť do svojho lona. Bola teda zároveň bohyňou života a smrti.

Zem vznikla približne pred 4,57 miliardami rokov pravdepodobne sformovaním sa z protoplanetárneho disku. Povrch Zeme neustále pretvárajú geologické procesy, napríklad platňová tektonika, ktorá pomaly mení polohy a tvar kontinentov. Veľkú zásluhu na dnešnej podobe Zeme majú aj živé organizmy, ktoré utvárajú biosféru. Počas dlhých miliárd rokov na Zemi vytvorili dýchateľnú atmosféru a pôdu.

Zem je prvá planéta od Slnka, ktorú sprevádza prirodzená družica (Mesiac) a zároveň jediná planéta slnečnej sústavy, ktorá má mesiac len jeden. Jeho priemer dosahuje približne štvrtinu priemeru Zeme, ale považuje sa za neprimerane veľký vzhľadom na materské teleso. Mesiac sa nepodobá na planétu, ktorú obieha. Jeho povrch je pustý, s veľmi slabou atmosférou, bez kvapalnej vody a sopečnej aktivity.

1. ↑ SHARP, Tim. What Is Earth's Average Temperature? [online]. space.com, [cit. 2019-06-23]. Dostupné online. (po anglicky)