Zambia

15°S 30°E / 15°S 30°E / -15; 30

Charu cha Zambia
Mbendela Chidindo cha Boma
Chiluso: 
"One Zambia, One Nation"
Nyimbo: "Stand and Sing of Zambia, Proud and Free"
Location of Zambia
Msumba Waboma
kweneso Msumba Usani
Lusaka
Chiyowoyelo chaboma English, Nyanja and Icibemba (Bemba)
Viyowoyelo vyakumanyikwa vyamuvigaŵa
Mitundu ya Ŵanthu (2010[1])
Vipembezo Christianity (official)
Mwenecharu Zambian
Mtundu wa Boma Unitary presidential republic
 -  President Hakainde Hichilema
 -  Vice President Mutale Nalumango
 -  Speaker Nelly Mutti
 -  Chief Justice Mumba Malila
Independence from the United Kingdom
 -  North-Western Rhodesia 27 June 1890 
 -  Barotziland-North-Western Rhodesia 28 November 1899 
 -  North-Eastern Rhodesia 29 January 1900 
 -  Amalgamation of Northern Rhodesia 17 August 1911 
 -  Federation of Rhodesia and Nyasaland 1 August 1953 
 -  Republic of Zambia 24 October 1964 
 -  Current constitution 5 January 2016 
Ukulu wa Malo
 -  Malo 752,617 km2[2] (38th)
290,587 sq mi
 -  Maji (%) 1
Chiŵelengelo cha ŵanthu
 -  2022 estimate 19,610,769[3] (63rd)
 -  Density 26.1/km2
67.6/sq mi
GDP (PPP) 2022 estimate
 -  Total Increase$76.325 billion[4] (102nd)
 -  Per capita Increase$3,803[4] (158th)
GDP (nominal) 2022 estimate
 -  Total Increase$27.02 billion[4] (112nd)
 -  Per capita Increase$1,348[4] (160th)
Gini (2015)57.1[5]
high
HDI (2021)Decrease 0.565[6]
medium ·154th
Ndalama Zambian kwacha (ZMW)
Mtundu Wanyengo CAT (UTC+2)
Kalembelo kasiku dd/mm/yyyy
Woko la galimoto left
Intaneti yacharu .zm

Zambia (Zambiya), mwalamulo Republic ya Zambia, ntcharu icho chilije nyanja icho chili pamphambano ya Central, Southern na East Africa,[7] nangauli kanandi ŵanthu ŵakuti chili kumwera kwa Africa ndipo chili pakatikati.[8]Charu ichi chili na vyaru nga ni Democratic Republic of the Congo kumpoto, Tanzania kumpoto ca kumafumiro gha dazi, Malawi kumafumiro gha dazi, Mozambique kumwera kwa kumafumiro gha dazi, Zimbabwe na Botswana kumwera, Namibia kumwera ca kumanjiliro gha dazi, na Angola kumanjiliro gha dazi. Msumba ukuru wa Zambia ni Lusaka. Ŵanthu awo ŵakukhala mu charu ichi ŵakukwana 20.1 miliyoni (2023) ndipo ŵakukhala chomene mu chigaŵa cha Lusaka kumwera na Copperbelt Province kumpoto.

Pakwamba ŵanthu ŵa ku Khoisan ndiwo ŵakakhalanga mu chigaŵa ichi. Ŵanthu ŵa ku Europe ŵakati ŵafika mu caru ici mu vyaka vya m'ma 1800, ŵanthu ŵa ku Britain ŵakamba kukhala mu vigaŵa ivyo vikaŵa na mafuko 73. Mu 1911, vyaru ivi vikasazgikana na kupanga Northern Rhodesia. Mu nyengo yose iyo charu ichi chikaŵa pasi pa muwuso wa Britain, boma la Zambia likalongozgekanga na ŵanthu awo ŵakimikika kufuma ku London.

Pa Okutobala 24, 1964, Zambia yikajiyimira pawekha ndipo nduna yikuru Kenneth Kaunda ndiyo wakaŵa pulezidenti wakwamba. Gulu la Kaunda la United National Independence Party (UNIP) likalutilira kuwusa kwambira mu 1964 m'paka mu 1991. Kaunda wakawovwira comene pa nkhani ya ndyali, ndipo wakakolerananga comene na boma la United States pakusanga nthowa zakumazgira nkhondo izo zikaŵa ku Southern Rhodesia (Zimbabwe), Angola, na Namibia.[9] Kufuma mu 1972 kufika mu 1991 Zambia yikaŵa chalo cha chipani chimoza na UNIP nga chipani chimoza pera cha ndyali pasi pa fundo yakuti "Zambia Yimoza, Charu Chimoza" icho chapangika na Kaunda. Mu 1991, Frederick Chiluba wa Social-Democratic Movement for Multi-Party Democracy ndiyo wakamusankhira Kaunda. Kufuma waka pa nyengo iyi, charu cha Zambia chili na vipani vinandi ndipo ŵanthu ŵanandi ŵakulutilira kusintha mazaza mwa mtende.

Mu Zambia muli vinthu vinandi ivyo vingawovwira ŵanthu kusanga vyakurya, vyakumera, makuni, maji ghawemi, na malo ghakukolerana.[10] In 2010, the World Bank named Zambia one of the world's fastest economically reformed countries.[11] Wupu wa Common Market for Eastern and Southern Africa (COMESA) uli ku Lusaka.

  1. Census of Population and Housing National Analytical Report 2010 Archived 14 Novembala 2017 at the Wayback Machine Central Statistical Office, Zambia
  2. United Nations Statistics Division. "Population by sex, rate of population increase, surface area and density" (PDF). Retrieved 9 Novembala 2007.
  3. "Zambia : Preliminary data shows Population grew from 13.1 million in 2010 to 19.6 million in 2022" (in British English). 24 Disembala 2022. Retrieved 27 Disembala 2022.
  4. 4.0 4.1 4.2 4.3 "Zambia". International Monetary Fund.
  5. "Gini Index". World Bank. Retrieved 2 Sekutembala 2019.
  6. Human Development Report 2020: The Next Frontier: Human Development and the Anthropocene (PDF). United Nations Development Programme. 15 Disembala 2020. pp. 343–346. ISBN 978-92-1-126442-5. Retrieved 16 Disembala 2020.
  7. Henderson, Ian (1970). "The Origins of Nationalism in East and Central Africa: The Zambian Case". The Journal of African History. 11 (4): 591–603. doi:10.1017/S0021853700010471. ISSN 0021-8537. JSTOR 180923. S2CID 154296266.
  8. "Zambia | Population, Capital, Language, Flag, & Map | Britannica". www.britannica.com. Retrieved 10 Malichi 2022.
  9. Andy DeRoche, Kenneth Kaunda, the United States, and Southern Africa (London: Bloomsbury, 2016).
  10. Karlyn Eckman (FAO, 2007).GENDER MAINSTREAMING IN FORESTRY IN AFRICA ZAMBIA.
  11. Ngoma, Jumbe (18 December 2010). "World Bank President Praises Reforms In Zambia, Underscores Need For Continued Improvements In Policy And Governance". World Bank.

From Wikipedia, the free encyclopedia · View on Wikipedia

Developed by Tubidy